Ľudskoprávny aktivista a spoluzakladateľ neziskovej organizácie Voice of Roma, Ashkali and Egyptians so sídlom v Prištine Isak Skenderi pochádza pôvodne z Kosova. V čase vojny v Kosove v rokoch 1998 až 1999 musel spoločne s celou rodinou a susedmi opustiť miesto, kde žili. Isakov príbeh so sebou prináša boj o prežitie počas vojny, pocit veľkej nádeje v lepšiu budúcnosť a túžbu po vzdelaní. Počas svojej kariéry prekladateľa a ľudskoprávneho aktivistu dosiahol nemožné a už v roku 2011 spoločne s kolegami pracoval na zlepšení situácie v oblasti ľudských a minoritných práv a inklúzie v západnom Balkáne. V súčasnosti je Isak Skenderi členom generácie intelektuálov, ktorí prinášajú zmeny v spoločnosti. Možno povedať, že počas detstva na neho vplývalo interkultúrne prostredie a dialóg v komunite, v ktorej žil. To si so sebou nesie až dodnes.

Anna Daroczi pracuje pre neziskovú organizáciu Phiren Amenca. Jej hlavnou úlohou je koordinácia projektov pre dobrovoľníkov, ale aj organizovanie stretnutí, workshopov a seminárov, ktoré súvisia s ochranou ľudských práv. Anna pochádza z Maďarska a jej rodičia boli v minulosti aktivisti, čo sa podpísalo aj na jej budúcnosti.

Už asi rok pracujem ako externá redaktorka v Romano ľil nevo. Za ten čas som napísala niekoľko článkov o rozličných rómskych podujatiach i o konferenciách, ktorých som sa zúčastnila. Naposledy o stretnutí rómskych komunitných centier v Macedónsku. O niekoľko týždňov mi do práce v Rožňave prišiel list od neznámeho človeka. Volá sa Ernest Baláž a písal mi z väzenia. Moja prvá reakcia patrila ešte zatvorenej obálke – adrese odosielateľa. Priznám sa, nereagovala som nadšene. „Čo tento človek odo mňa chce?!“ pomyslela som si. „Odkiaľ má moju adresu?!“ No obálku som predsa len otvorila a na moje veľké prekvapenie – vypadol mi z nej môj vlastný obrázok. Nie fotografia vystrihnutá z novín, ale kresba... A pri podobizni slová: „Vážená slečna, dovolil som si Vás nakresliť a obrázok Vám zasielam. Dúfam, že sa Vám bude páčiť“.

Treba úprimne priznať, že mnohých Američanov výrazne ovplyvnil známy seriál „Show Billa Cosbyho“ - údajne vďaka nemu dokonca klesli prejavy rasizmu voči černošskému obyvateľstvu. Na Slovensku sa objavil nový nápad - stvoriť čosi podobné pre rómsku menšinu, ktorá, podobne ako afro-americká komunita, trpí prejavmi intolerancie, pre farbu pokožky a odlišný spôsob života. Z nedávnej minulosti u nás sa nám vynára len pár osobností, ktoré sa ako prvé pokúšali zachytiť spôsoby života „tajomných Rómov“. Jedným z priekopníkov je i dobre známy filmový scénograf a scénický architekt Doc. Ing. Viliam Gruska. Pre toho, kto  nepozná jeho tvorbu, pripomínam len tú najznámejšiu časť -  filmové rozprávky Kráľ Drozdia brada, Mahuliena, zlatá panna, Šípová Ruženka, Sokoliar Tomáš, či večná Perinbaba.

Žijeme vedľa seba a často si ani neuvedomujeme, akí zaujímaví ľudia žijú medzi nami. Ani ja som si neuvedomoval, aký  netuctový  príbeh života má  môj rodák, ktorého väčšmi ako doma, poznajú v susednej Českej republike - rómsky výtvarník, básnik a predseda Kultúrneho strediska Rómov v Detve Ján Oláh - Širo. Okrem toho, že je autorom mnohých výtvarných diel, z  ktorých  väčšinu vlastní Muzeum romské kultury v Brne, ilustroval hádankové karty k písmenám rómskej abecedy Romane karti garude lavenca (Rómske karty si skrytými slovami),  ktoré vydala nadácia Romano džaniben (Praha, 1996). Ilustroval aj dvojjazyčnú zbierku poviedok Agnesy Horváthovej  Pal e bari Rama the aver paramisa (O veľkej Rame a iné rozprávky) pre nakladateľstvo Signeta Praha (2002). Naším čitateľom prinášame rozhovor s Jánom Oláhom – Širom.

Ako každého človeka, aj jeho poznajú priatelia, známi, rodina - skrátka, ľudia z jeho "okruhu". Najbližší okruh Pavla Žigu je okolie Prakoviec - Gelnice... Práve v týchto miestach žijú Žigovci... Potomkovia nejakého dávneho prvého Róma, ktorý si dal - alebo ktorému dali - meno ŽIGA. Rodina Paľa Žigu pochádza z Mníška nad Hnilcom.

Na východe sú vraj pogromy. Šli sme sa presvedčiť. V Paríži romský štýl udáva tón svetovej móde, Mano Negra a Zingaro sú dnes tým, čím boli včera Hendrix a Dylan. A na plátna sa dostáva veľmi pekný hudobný film Latcho Drom. Autori tohto diela hovoria o romskom preklatí. Obrazom i hudbou približujú ságu i nadanie Romov.

Maria Aguilera Martín, študentka Stredoeurópskej univerzity vo Viedni, pochádza z rómskej rodiny z Barcelony. Počas svojho štúdia v rámci programu rómskych štúdií sa Maria venovala problematike rómskych lesbických žien. Maria je príkladom toho, že pre rozvoj osobnosti dieťaťa je nevyhnutná spolupráca rodičov s ním. Už v útlom detstve získala podporu od svojich rodičov a mohla si slobodne vybrať, kým chce byť a akým spôsobom prispievať do spoločnosti. Táto podpora je jedným z dôvodov, prečo je Maria talentovanou a oddanou študentkou kritických genderových štúdií na uvedenej univerzite.

Písal sa rok 1953 a v rómskej kolónii neďaleko Banskej Bystrice sa v rodine Bartošovcov narodilo dieťa. Prvorodený syn Ján... Dnes už má na čele nejednu vrásku a na svojom životnom konte veľa útrap i radostí. Rómsky rezbár Ján Bartoš – Biskup patrí v súčasnosti medzi významných rezbárov nášho národa. Svoje diela vystavuje doma i v zahraničí.

Po prvý raz som ho videla spievať minulého leta na Romfeste v Strážnici. Vystupoval aj na osobitných večeroch venovaných romským pesničkárom nazývanými GIĽARDE. Spieval sám so svojou gitarou. A vnášal na pódium pokoj a istotu. Bol iný, ako ostatní speváci. Menej spontánny navonok - no o to citlivejší, citovejší a aj temperamentnejší vnútorne. A navyše - spieval vlastné piesne, ktorých texty sa tiež odlišovali od bežných textov romských pesničkárov.

Bol už podvečer, keď som, bez ohlásenia, zazvonila pri dverách jeho bytu. Prijal ma s takou samozrejmosťou, až som mala pocit, že už-už povie: - Práve som vás čakal.- No on iba vystrel ruky a s gracióznosťou, akej sa nedá naučiť, mi pomohol z kožucha. Žena odišla s deťmi na návštevu, stručne okomentoval ticho v príbytku.

Rómovia  zvyknú o sebe hovoriť, že sú veriaci. Už menej je tých, ktorí praktizujú vieru, navštevujú pravidelne kostoly a sú aktívni vo svojej farnosti. Súrodenci Michal Horváth a Marek Horváth z Hanušoviec nad Topľou celý život kráčajú za Bohom. Podľa ich slov tá cesta nebola náročná, lebo mali doma vzor, ktorý nasledovali. Ich otcom bol diakon Michal Horváth starší. Dnes, po vzore svojho otca, obaja študujú na teologickej fakulte. Svoje detstvo a súčasné pôsobenie v pastoračnom centre opisujú v nasledujúcom rozhovore.