S myšlienkou vzájomnosti a spojenia sa Romov do jedného politického zoskupenia, bez ďalšieho trieštenia sa a vzájomných nezhôd a netolerantnosti, prišli v posledných desiatich dňoch septembra na Slovensko predstavitelia Hnutia angažovaných Romov (ďalej už len HAR) ČSFR z Prahy. Po prvý raz sme sa s nimi stretli v pondelok 23. septembra v Krom- pachoch a v priebehu týždňa navštívili našu redakciu v Prešove, aby sa s nami podelili so svojimi dojmami z romských osád na Slovensku, ktoré si zaumienili navštíviť.

„Medzitým sú už poháre naplnené pivom, praženica vonia, slaninka láka... . Kdeže otec, jedol som doma, bola ešte tma, zacigánil Frak, ktorý nemal nič v žalúdku od včerajšieho obeda, horčina sa mu valila pažerákom do hrdla a úst, cíti, že žalúdok mu pracuje naprázdno, zviera ho... . ...panebože, nikdy som nevidel človeka jesť tak hltavo a náhlivo, až mu chuť vysotila oči z očníc, tvár mal strnulú, kožu na lícach napnutú, v očiach sa mu zračila ohromná chuť, ohromná netrpezlivosť mať to už v sebe, keby bol mohol, bol by najradšej všetko vysypal do brucha, aby to mal za sebou, veľký hlad, dlhá nenasýtenosť, ohromne chutné jedno, to všetko ho zmiatlo, telo ma  vzrušené netrpezlivosťou, akoby sa bál, že lavór zmizne, že sa prepadne, i keď nehrozilo nič, bol vyvedený z miery, takmer zdivel od žranice.“

Vždy, keď sa náhodou stretnem s Jánom Lukáčom, ktorý je riaditeľom Vlastivedného múzea v Humennom, spýtam sa ho, čo je u nich nového. I posledne – koncom augusta – som tak urobil.
- Práve opravujeme podlahy, verandy, predsienky a steny na drevených domcoch a iných príbytkoch v našej dedinke ľudovej architektúry, - odpovedal na moju otázku.
- Nemôžeš tam náhodou so mnou aspoň na chvíľu zájsť? - obrátil som sa naňho s prosbou.
- Prepáč, ale pripravujeme výstavu. Z hlavnej budovy nemôžem ani na krok, - ospravedlnil sa. - Ale ak chceš, pošlem s tebou na toto miesto nášho pracovníka Juraja Guzeja...

Už takmer rok existuje v Bratislave – bez veľkej slávy a bez veľkej reklamy – škola vzdelávajúca mladých rómskych hudobníkov. Je to ustanovizeň, ktorá u nás, na Slovensku, doposiaľ nejestvovala. Nie je to konzervatórium ani ľudová škola umenia, ale čosi medzi tým. Myšlienka založiť takúto školu napadla pánu Ernestovi Sárközimu – všestrannému hudobníkovi, učiteľovi hudby v najväčšom spoločensko-vzdelávacom stredisku mladých v Bratislave – Iuvente, momentálne účinkujúcemu aj v bratislavskej kaviarni Riviéra.

Narodil sa na Božie narodenie, síce o takmer dve tisícročia neskôr ako Spasiteľ, hodinu pred polnocou. Keby mamička vydržala ešte hodinku, Alexandrovi Valkovi mohol byť krstným otcom samotný pápež. Ak by sa ním zástupca svätého Petra na zemi naozaj stal, vari by Slovensko malo o jedného zručného majstra korytára menej. A tých veru v dnešnom svete zasa nie je až toľko...