Čo mám povedať malej Žanetke? Ako jej vysvetliť, že odpadové kontajnery na sídliskách nie sú čarovné skrinky na odkladanie darčekov, ale špinavé smetné nádoby plné rozkladajúcich sa zvyškov jedla, nehygienických predmetov, ktorých sa štítia dotknúť aj tí, čo ich vyhodili? Veď robí len to, čo robí aj jej mama. A môže robiť mama niečo zlé? Veď robí len to, čo jej prikáže jej mama. A mamičku treba poslúchať, nie?

Hoci, pravdou je, že Žanetke vykúkali z igelitovej tašky naozaj veľmi čisté a zachovalé trampky, sandálky, mala plnú igelitku detských topánok...

Keď som raz sprevádzala istú redaktorku z rakúskych novín, ktorá písala na tému "Rómovia", zašli sme aj do Zlatých Klasov, do obce neďaleko Bratislavy, kde tvoria Rómovia značnú časť obyvateľstva. Moja spoločníčka videla objekty svojho záujmu z rozličných uhlov. Boli sme v časti, kde boli pekné rodinné domy Rómov, niektoré aj súkromnými obchodíkmi. Keby bola spomínaná novinárka šla sama po týchto uliciach, bez starostu obce, ani by sa jej nesnívalo, že v tých domoch bývajú Cigáni. Svoj fotoaparát však vybrala z tašky až vtedy, keď sme sa dostali do tzv. kolónie, do najošarpanejšej, najšpinavšej a najchudobnejšej časti Zlatých Klasov. Keď sme sa jej pýtali, prečo nefotografovala aj pekné domy, odpovedala, že takých majú aj v Rakúsku dosť.

V posledných júnových týždňoch  „bežala“ na internetových stránkach Romano liloro živá diskusia o príprave a zorganizovaní Parlamentného zhromaždenia Medzinárodnej rómskej únie (IRU).  Táto, jedna z najstarších a najrozvetvenejších, rómskych organizácií totiž pracuje na princípe troch zložiek -  kopírujúc usporiadanie moci v modernom štáte. Má totiž prezidenta s jeho sekretariátom, kabinet zložený z komisárov pre jednotlivé oblasti (školstvo a vzdelávanie, zdravie, či problematika holocaustu....). Treťou zložkou je Parlament IRU, ktorý sa schádza raz ročne a preberá jednotlivé témy, hlasuje o rozhodnutiach a kontroluje činnosť najvyšších predstaviteľov. Napríklad - aj zásluhou Parlamentu IRU - sa organizácia stala jedným zo zakladateľov Európskeho fóra pre Rómov a Travellerov.

Aj keď nežičlivé jazyky tvrdia, že poctivej „cigánskej“ muzike už dávno odzvonili, nie je tomu ani zďaleka tak. Presvedčili sme sa o tom nedávno aj pri potulkách mestom ruží – Hlohovcom – keď sme náhodou zablúdili do známej Fraštáckej vinárne.

„Čo spája nás, všetkých Romov na svete? A čo spája nás, anglických Romov, s vami, slovenskými Romami? Spoločnú máme len históriu a Srdce. Srdce preto, lebo sme všetci toho strašne veľa stratili. Ešte pred 500 rokmi nás mohli obesiť hoci len za to, že sme hovorili po romsky. Od vás, ostatných našich bratov a sestier, nás oddelila aj skutočnosť, že žijeme na ostrove - a tak sme mohli mať s vami len veľmi málo kontaktov. Vlastne nijaké. Ale tento fakt má dve stránky. Z jedného hľadiska možno povedať, že prerušením kontaktov s vami sme stratili veľa - no zároveň sme si veľa z toho, čo je naše pôvodné - starodávne romské - zachovali. Striktne sme sa pridŕžali našich romských zásad, zákonov a tradícií. Zachovali sme si aj niektoré pradávne slová, ktoré zas stratili Romovia v Európe.