Keď som raz sprevádzala istú redaktorku z rakúskych novín, ktorá písala na tému "Rómovia", zašli sme aj do Zlatých Klasov, do obce neďaleko Bratislavy, kde tvoria Rómovia značnú časť obyvateľstva. Moja spoločníčka videla objekty svojho záujmu z rozličných uhlov. Boli sme v časti, kde boli pekné rodinné domy Rómov, niektoré aj súkromnými obchodíkmi. Keby bola spomínaná novinárka šla sama po týchto uliciach, bez starostu obce, ani by sa jej nesnívalo, že v tých domoch bývajú Cigáni. Svoj fotoaparát však vybrala z tašky až vtedy, keď sme sa dostali do tzv. kolónie, do najošarpanejšej, najšpinavšej a najchudobnejšej časti Zlatých Klasov. Keď sme sa jej pýtali, prečo nefotografovala aj pekné domy, odpovedala, že takých majú aj v Rakúsku dosť.
O Mariánovi a Imrichovi Rigóovcoch by viedenská redaktorka tiež nechcela písať. Obuvníkov, ktorí opravia zákazníkovi obuv k úplnej spokojnosti a sú pritom aj milí a ochotní, je v Rakúsku iste viac než dosť. Zhodou okolností, obaja chlapci sú tiež zo Zlatých Klasov. Sú síce príbuzní, ale nie bratia. Marián má dvadsať a Imrich devätnásť rokov. Keď ale sledujete, ako šikovne si počínajú, ako si vedia získať dôveru zákazníkov, hádali by ste že majú viac. Jedna staršia zákazníčka ich chválila za to, že bez frfľania boli ochotní pohľadať jej topánky, aj keď stratila lístok. Ďalšia ich pochválila za dobrú prácu a ďalšia za presnosť. Obaja priznali, že svoju prácu majú radi a nikdy neľutovali, že sa dali na toto remeslo.
Predtým mali opravovňu v K-marte. Potom sa presťahovali na autobusovú stanicu v Bratislave a starí zákazníci ich našli aj tu. Šéfom opravovne je Václav Hakl. Sympatický človek, ktorý pri otázke, či mu niekedy nevadilo. že "jeho chlapci" sú Rómovia, nerozmýšľa ani okamih. Nikdy sa vraj nepozeral na ľudí podľa toho, akej sú národnosti, ale hľadel na ich charakter a na to, či vedia robiť alebo nie.
Chlapci si svojho šéfa vážia aj za jeho postoj a Marián k tomu dodáva: "Je to dobrý šéf. Vyzná sa v práci, zoženie materiál, aký v Bratislave nenájdete a čo je dobré, môžeme sa na neho vždy spoľahnúť."
Václav Hakl vie, že aj on sa môže na Mariána a na Imricha spoľahnúť. Veď tie chvály, ktoré som tu počula od zákazníkov, sa celkom iste dostanú do uší aj jemu.
Text: Agnes Horváthová
Text bol zverejnený v čísle 186-190
