Maria Aguilera Martín, študentka Stredoeurópskej univerzity vo Viedni, pochádza z rómskej rodiny z Barcelony. Počas svojho štúdia v rámci programu rómskych štúdií sa Maria venovala problematike rómskych lesbických žien. Maria je príkladom toho, že pre rozvoj osobnosti dieťaťa je nevyhnutná spolupráca rodičov s ním. Už v útlom detstve získala podporu od svojich rodičov a mohla si slobodne vybrať, kým chce byť a akým spôsobom prispievať do spoločnosti. Táto podpora je jedným z dôvodov, prečo je Maria talentovanou a oddanou študentkou kritických genderových štúdií na uvedenej univerzite.
Ako by ste opísali samu seba?
Veľmi rada sa socializujem už od útleho detstva. Vždy som mala veľa dobrých kamarátov a blízke vzťahy s ľuďmi. Nielen ako dieťa, ale po celý život potrebujete skupinu ľudí, v ktorej sa cítite dobre. A to som mala. Čo sa týka mojej rodiny, mama prestala pracovať, keď som sa narodila. Mám ešte jedného brata, ten je starší o štyri roky. Otec pôsobil v neziskovom sektore a momentálne pracuje pre politikov v Barcelone. Od začiatku som vedela, že som Rómka. Keď som mala päť alebo šesť rokov, rodičia mi povedali: „Môžeš byť kýmkoľvek chceš, ale mala by si vedieť, že si Rómka a ľudia sa k tebe budú správať inak kvôli tvojej etnicite. Nemôžeš prestať žiť svoj život, ty nie si iná. Ľudia ti budú hovoriť, že si iná, ale ty iná nie si. Ty si človek a nemusíš sa báť byť tým, kým chceš byť. Maj ale na pamäti, že si Rómka“.
Potvrdili sa slová vašich rodičov? Ako sa k vám ľudia z vášho okolia správali?
Zvyčajne nehovorím, že som Rómka. Nie preto, že by som sa hanbila alebo cítila diskriminovaná, ale kvôli iným veciam. Som Rómka, žena a zároveň lesba, a keď sa predstavujem, tak o tom nehovorím. Študujem a v škole o tom tiež nehovorím. Myslím, že na základnej škole som to ani raz nepovedala. Na strednej áno, pretože keď niekto urážal Rómov a diskriminoval ich, tak som sa ozvala: „Mohli by ste prestať, ja som Rómka“. A neskôr mi ľudia začali hovoriť, že tak vôbec nevyzerám. Ja som sa ich pýtala, čo tým myslia, že tak nevyzerám, pretože som Rómka. Myslím, že od Nerómov, ktorí vedeli o mojom rómstve, som zažila iba toto.
Ako ste sa vyrovnávali so svojou identitou?
Vedela som, že sa mi páčia dievčatá už keď som mala štyri roky, ale nevedela som, že som lesba. Vždy som mala rada dievčatá, vedela som to odčítať. Queer ľudia sú vraj čudní a nie sú v norme, tak som to z tohto dôvodu nehovorila nahlas. Keď som končila vzdelávanie v základnej škole, začala som spoznávať samu seba a terminológiu queer identity. A potom som to prijala: „Áno, som lesba“. To je všetko. Musela som však bojovať sama so sebou a hovorila som si: „Áno, mám rada dievčatá, ale zároveň som sa pýtala, prečo nemám rada chlapcov. Všetky moje kamarátky mali rady chalanov a ja nie. Nemala som starosti, pretože som vedela, že nemám rada chlapcov a ktovie, ako to bude v budúcnosti. Vždy som o svojej orientácii vedela.
Čo podľa vás očakáva spoločnosť od žien?
Keď som bola malé dievča, chcela som hrať futbal a byť s chalanmi, ale vedela som, že to nebolo „dobré“. Spoločnosť hovorí, že dievčatá majú robiť dievčenské veci a chlapci chlapčenské. Dievčatá musia tancovať, hrať sa s bábikami a neviem čo ešte a chlapci majú hrať šport, futbal, byť veľmi maskulínni, nemajú plakať a ukazovať svoje emócie. Bolo to veľmi zložité, ale v jednom momente som sa musela rozhodnúť neriešiť to. Rozhodla som sa netrápiť sa stereotypmi po zvyšok môjho života. Mala som dve možnosti ‒ mať veľa starostí a byť v neustálom kolotoči a riešiť všetko zlé, o čom ľudia hovoria, alebo prestať to riešiť a žiť svoj život. Toto má veľký vplyv na psychické zdravie. Je to veľmi zložité a ty musíš pochopiť, že ľudia tomu nerozumejú, čo je veľmi mätúce. Ako dieťa musíš rozumieť spoločnosti a neskôr sa snažíš pochopiť samého/samú seba. Spoznávať seba a mať správne postoje bola veľká vec počas môjho detstva. Mala som možnosť pochopiť to veľmi skoro, a keď som urobila rozhodnutie, už som sa prestala starať o to, čo ľudia hovoria a všetko bolo zrazu plynulé.
Ako to myslíte, plynulé?
Viem, že mi ľudia budú chcieť hovoriť nejaké veci a ak im nebudem venovať pozornosť, tak to bude ľahšie. Život plynie. Často hovorím s ľuďmi a potom objavím, že sú queer. Prvý gay človek, ktorého som stretla, bol môj spolužiak na strednej škole. On mal veľké problémy len z toho dôvodu, že bol gay. Nehovorili sme o tom, ale všetci to vedeli. Bol gay, okay, neriešila som to. Keď ste dieťa, je ťažké podporiť niekoho. Tiež som mala zlé obdobie a nevedela som, ako mu pomôcť, keď mal problémy. Myslím si, že to vyriešil, trošku sme sa porozprávali, ale neboli sme si až takí blízki. Ale vyriešil si to a prestal sa zaoberať tým, čo o ňom kto hovorí.
V súčasnosti v Európe prebiehajú protesty LGBTQ plus ľudí. Čo je cieľom týchto protestov?
Chceme, aby ľudia uznali, že existujeme, že nemáme žiadnu duševnú chorobu týkajúcu sa našej sexuálnej orientácie a identity. Chceme, aby nás táto akcia zviditeľnila a posilnila. Povedzme, že sme tu a nezmeníme sa kvôli ľuďom, ktorí hovoria, že sme zlí. Ide nám o to, aby nás ľudia chápali správnym spôsobom. Potrebujeme aj príležitosti, pretože sme veľmi neviditeľní.
Poznámka autorky: LGBTQ predstavuje skratku pre viacero pojmov, ktoré zastrešujú rôzne skupiny v oblasti sexuálnej orientácie a genderovej identity. L (lesba) označuje ženy, ktoré majú romantický alebo sexuálny záujem o iné ženy. G (gay) odkazuje na mužov, ktorí majú romantický alebo sexuálny záujem o iných mužov. B (bisexuál) zahŕňa osoby, ktoré majú romantický alebo sexuálny záujem o ľudí oboch pohlaví. T (transrodová osoba) má odlišnú genderovú identitu, než jej bola pridelená pri narodení. Títo ľudia sa môžu identifikovať ako transženy alebo transmuži. Q (gueer) je zovšeobecňujúci termín pre rôzne sexuálne a genderové menšiny. Skratka LGBTQ sa často rozširuje aj o ďalšie písmená a symboly (napríklad plus alebo I), aby zahŕňala ďalšie identity a skupiny. (zdroj OpenAI GPT-3.5)
Takže ten protest znamená, že chcete, aby vás spoločnosť prijala. Nesúvisí to s propagandou?
Nie, nie je to vôbec propaganda. Myslím, že je to ako v Španielsku, keď sa protestovalo kvôli prístupu k zdravotnej starostlivosti. V krajine nie je veľa odborníkov, ktorí pracujú v zdravotníctve, pretože podmienky sú tam pre nich hrozné, veľmi zlé. A oni protestovali kvôli tomu, aby bola uznaná ich práca a aby boli platení tak, ako pracujú. My, queer ľudia tiež chceme, aby nás uznali takých, akí sme a nemuseli sme sa meniť kvôli tomu, aby sme zapadli do tohto sveta.
Čo očakávate od spoločnosti?
Ľudia by mali žiť svoj život a nechať žiť ostatných ľudí, pokiaľ nikomu neubližujú. V Španielsku sa hovorí, že táto queer propaganda, ako to nazývajú, urobí aj ich dieťa queer. Od spoločnosti chcem, aby pochopila, že queer ľudia vždy existovali. Ak je vaše dieťa queer, je dobré mať tieto vedomosti o queer ľuďoch, a potom to nebude mať zlý vplyv na jeho duševné zdravie. Budú tomu rozumieť ľahšie a takto sa vyhnú veľmi veľkej traume. Myslím si, že je to dôležité pre naše uznanie a viditeľnosť. Kľúčové je to hlavne pre deti, pretože keď nič o tejto téme neviete, musíte skúmať seba a okolie a báť sa rodičov alebo blízkeho okolia, ktoré hovorí, že LGBTQ plus ľudia sú niečo zlé. Keď sa budú identifikovať ako queer ľudia a nepovedia to nahlas, môže to mať veľmi zlý dopad na ich duševné zdravie.
Aké je byť lesbou v Španielsku?
V Španielsku máme veľa stereotypov a heteronormativita je kráľom spoločnosti, takže každý, kto nie je „biely“ alebo nie je hetero, to má veľmi ťažké. Chcem povedať, že ľudia majú tradície a to, čo je v Španielsku normálne, je heteronormativita. Ľudia sú na to zvyknutí a zmeniť tento mentálny rámec je veľmi ťažké. Nie je to niečo, čo sa stane zo dňa na deň. Takže je to niečo, čo ide veľmi pomaly, krok za krokom. Dobrá vec na tom je, že sa to stále hýbe, hoci pomaly. Hlavne u ľudí, ktorí nerozumejú LGBTQ plus ľuďom, pre nich je veľmi ťažké ich pochopiť a často za to môžu predsudky a heteronormativita patriarchátu či kapitalizmu, ktorý vládne v Španielsku.
Dá sa povedať, že sa Rómka a lesba v jednej osobe v Španielsku stretáva s viacnásobnou diskrimináciou?
Samozrejme, musíme myslieť na intersekcionalitu, čo znamená, že niekto, kto je „biely“, má viac privilégií ako ľudia, ktorí nie sú „bieli“. Tieto dve kategórie sú systémy útlaku, a keď sa systémy útlaku prekrývajú, zhoršujú životy všetkých ľudí. Môžem povedať, že rómske lesby trpia viac, pretože sú viac diskriminované v porovnaní s „bielymi“ lesbickými ženami a môže za to iba ich rómska etnicita. A ak sa k tomu pridajú ďalšie systémy útlaku, potom je diskriminácia najhoršia. Spočiatku som tomu nerozumela, a preto som sa cítila diskriminovaná ‒ mnohí veriaci sú v Španielsku evanjelici a podľa výkladu v biblii je homosexualita hriech. Takže ľudia tomu nerozumejú a popierajú moju identitu. Nielen to, že som lesba, ale aj to, že som Rómka a žena. Takže podľa mojich skúseností to Rómovia neprijali, Rómovia z Barcelony nemali vrelé prijatie mojej identity.
Rozhovor viedla, preložila a prepísala Dominika Badžová