Ďalšie novinky

PRIEKOPNÍCKY ČIN - Vzácna romská história a kultúra sa sústredí v Humennom

Ústredný výbor Kultúrneho zväzu Romského spoločenstva so sídlom v Humennom, na čele s predsedníčkou Máriou Gunárovou, vyšiel v prvom polroku 1993 s iniciatívnym podnetom: „Je už pokročilý čas. Preto treba zachytiť a zhromaždiť poznatky a dokumenty o rozptýlenom pôsobisku a živote Romov, o ich zvyklostiach a hlavne o romskej kultúre, a pre zhromaždenú dokumentáciu nájsť dôstojný múzejný objekt, aby sa tak pre dnešné i budúce generácie zachytila a zmapovala doteraz nepreferovaná a neprebádaná oblasť života romského obyvateľstva“.

RINALDO OLÁH - Kráľ primášov Slovenska

Jubilujúci sedemdesiatnik – Róm – Rinaldo Oláh je po známom huslistovi, primášovi Jožkovi Piťovi a prekrásnej Cinka Panne, náš najväčší husľový mág a virtuóz dvadsiateho storočia. Ako hovorí Novozámočan, cimbalista Štefan Dráfi (Gugac), ktorý spolu s ním hrával v SĽUK-u dvadsaťpäť rokov, „takýto muž sa narodí vari raz za tisíc rokov“. On mi aj vyrozprával životný príbeh človeka, ktorý si svojou prácou, húževnatosťou, vitalitou a talentom vybudoval trvalý a nehynúci pamätník slávy.

Otec im vštepil čestnosť a pracovitosť...

Milan Demeter z Radvane nad Laborcom má správne názory na život

S Milanom Demeterom z Radvane nad Laborcom ma zoznámil 7. mája tohto roku jeho krajan Andrej Murdzík, ktorý je predsedom OV Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Humennom. Bolo to v deň celookresných osláv 50. výročia skončenia druhej svetovej vojny. Pán Demeter bol na ne pozvaný za nebohého otca Jána, ktorý sa už ako sedemnásťročný prihlásil dobrovoľne do 1. Čs. armádneho zboru. Z družnej debaty pred tamojším domom kultúry vyplynulo pre mňa pozvanie, aby som tohto muža navštívil a pozrel sa, ako doma žije a pracuje jedna z tamojších rómskych rodín. Len čo sa mi naskytla možnosť, šiel som. Bola práve nedeľa, a tak som pána domu, 36-ročného Milana Demetera, našiel na dvore. Môjmu príchodu sa veľmi potešil.

Neprišli sme s mečom – prišli sme s hudbou

Hoci tridsaťdeväťročný Vojtech Kökény hovorí, že sa necíti byť nijakým rómskym lídrom, okolie ho tak vníma. Stačí sa s ním trochu ponoriť do rozhovoru a čas pretečie ako voda. Béla, tak ho volajú domáci, má vlastnú životnú filozofiu a tá sa opiera predovšetkým o poznanie histórie s osobitným zreteľom na vznik a vývoj rómskeho etnika a národa. Suma dát, názvov a s nimi spojených historických udalostí uložená v jeho pamäti, by dozaista zaskočila aj renomovaného historika. Ja som nevychádzala z údivu. Ktorúkoľvek tému sme otvorili, na každú vydoloval odpoveď na pozadí niečoho, čo sa odohralo v minulosti, alebo naznačil historickú paralelu.

Rudolf Dzurko: Obrazy som začal robiť, keď som mal asi 31 rokov, pieskovcové sochy a plastiky o niečo skôr

Vtedy ešte nežil v Prahe, ale v Skalici pri Českej Lipe. Otecko tam v šestdesiatomdeviatom kúpil svojim štyrom synom dom.

"Žilo nás tam tridsať jeden. Krátko na to, čo sme sa do domu nasťahovali, otecko zomrel. Môjho otca všetci uznávali. Kamkoľvek prišiel, ľudia prestali hučať a začuli, ako prehovorilo ich srdce. Prišiel človek. Po otcovej smrti som cítil, že musím pokračovať v tom, čo on začal."