Ďalšie novinky

Róm s maliarskou paletou a štetcami

Do školy chodil iba päť zím. Keď nešiel, bolo zle v škole a dedinský pán učiteľ ho pritiahol do lavice za ucho. Keď sa do školy vybral dobrovoľne, bolo zas zle-nedobre doma. Musel sa totiž starať o päť mladších súrodencov. Nuž, stávalo sa veru často, že zo školy šibol cez okno domov. Taká bola vtedy doba... Napokon sa predsa len naučil čítať a písať. „Na staré kolená", ako zvykne hovoriť insitný maliar Július Lakatoš zo Selíc, sa navyše naučil aj maľovať. A dodáva, že výlučne krajinky, pretože sú krajšie ako človek...

Gejza Gunár z Kamenice nad Cirochou je už posledným košikárom v šírej okolici

67-ročný Gejza Gunár sa v Kamenici nad Cirochou narodil a tam aj so svojou rodinou žije. V mladosti sa vyučil za murára. A kelni ostal verný po celý svoj život Pracoval s ňou v rôznych organizáciách, najdlhšie však v humenskej Chirane Tento čiperný dedinčan bol vždy čestný a zodpovedný pracovník ktorý v zamestnaní nepoznal nijakú absenciu. Získané remeslo si vážil. Vo voľom čase však ani doma nikdy nezaháľal. Najčastejšie sa venoval dvom veľkým láskam – husliam a zhotovovaniu košíkov najrôznejších vzorov z vŕbového prútia.

Na bisteren pre amare phure dada! Nezabúdajme na našich starých otcov! Skvelý hudobník z Plešivca

Rád by som vám priblížil život jedného zaujímavého človeka – Róma. Jeho príbeh nepotrebuje veľké slová ani frázy, pretože je pravdou jeho života.

Na bisteren pre amare phure dada! Nezabúdajme na našich starých otcov! Statočný človek – baník

Životný príbeh človeka, ktorý prežil ničivú 2. svetovú vojnu by mal byť pre nás všetkých mementom a varovaním. Vladislav Boldi dnes žije v Rožňave, no jeho rodiskom je dedina Nadabula.

O čistotu sa v prešovskej nemocnici starajú aj Romky

Život bez zamestnania si nedokážu ani predstaviť

V nemocniciach v Prešove sa na mnohých oddeleniach starajú o čistotu ženy Romky. Pracujú dlhé roky ako upratovačky. Ticho, nenápadne, k spokojnosti pacientov, lekárov i zdravotných sestier. A pravdu povediac, život bez tejto práce si dnes nedokážu ani predstaviť.

Na oddelení neurológie OÚNZ v Prešove na Hollého ulici takto pracujú Irena Popušová, Pavlína Bolvanová a pani Irena Dudová. Donekonečna s metlou a handrou v ruke, prežili na tomto oddelení už každá minimálne päť rokov. Ako sa na ten čas dívajú, ako hľadia na iných Romov, ktorí prácu stratili, alebo ktorým sa robiť nechce, na to sme sa pýtali priamo. Z rozhovoru však vzišli aj ďalšie súvislosti.