Rómsku identitu si začal František Balog uvedomovať na konzervatóriu v Košiciach s pomocou svojich rómskych spolužiakov a Daniely Hivešovej Šilanovej. Vyštudoval muzikálové herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (2008), od roku 2010 je členom Štátneho divadla v Košiciach. Založil vlastné divadlo Actor. Prednedávnom mal premiéru film Jozef Mak v réžii Petra Bebjaka (2021), kde si zahral Róma Imra, hral aj vo filmoch Šepoty a Rozbi moje srdce (oba 2018), v divadelnom zázname Jurgova Hana (2020) a v televíznych seriáloch Príbehy spod Karpát (2017), Mesto tieňov, Panelák (oba 2018) a Ordinácia v ružovej záhrade (2007).

Pán Balog, kedy ste začali vnímať svoju rómsku identitu?

Až keď som prišiel na vtedy ešte Strednú umeleckú školu v Košiciach. Veľa Rómov tam študovalo hudobné odbory, ale bolo nás dosť aj na hereckom odbore, čo som bol prekvapený. Mal som pedagógov Miloša Cimbalu, a potom Danielu Hivešovú Šilanovú. Podľa mňa bola Daniela Hivešová Šilanová dušou i telom Rómkou. Ovládala rómsky jazyk niekedy lepšie ako samotní Rómovia. Často sme s ňou rozoberali v divadle rómskych autorov, aj našu identitu. Takto som si cez divadelné umenie začal uvedomovať svoje rómstvo a rómsku kultúru.

Čo vás motivovalo k tomu, aby ste spracovali svoj príbeh do monodrámy Róm z perinky?

Veľakrát som rozprával svojim blízkym o reálnych historkách, ktoré som zažil na vlastnej koži. Časom mi dokonca hovorievali, že by som to mal spracovať ako divadelnú monodrámu. Vždy som iba mávol rukou. No neskôr mi to dokonca hovorili už aj kolegovia herci. Bol som dosť namotivovaný, a tak za jeden deň som to mal spísané a upravené do divadelného textu ‒ monodrámy. Samozrejme, že som rátal s tým, že ak to zrealizujem, pôjdem s vlastnou kožou na trh. Môže to byť zlé alebo výborné. Dnes už má Róm z perinky 80. reprízu. Sú to historky z detského domova, v ktorom som vyrastal až po štúdium na VŠMU. Hra je istým spôsobom lekcia, ako zvládať život.

Aké aspekty tam môžeme nachádzať a čo majú spoločné so životom súčasných Rómov?

Ide o výpoveď alebo spoveď Róma, ktorý sa snaží zo všetkého svojským spôsobom vyvliecť alebo naopak, istým spôsobom navliecť. Je to taká cesta, kde sa stretáva s Nerómami, aj Rómami. A to ho akoby prepašovalo do majority. V podstate ide o mrazivý príbeh Róma. Je to o tom, aké je dôležité sa vzdelávať, aké je dôležité nachádzať motiváciu, lebo to nás robí silnejšími. Myslím si, že v súčasnosti sa chcú Rómovia vzdelávať, chcú byť integrovaní. Avšak v niektorých prípadoch je potrebná pomocná ruka. Tak ako som ju dostal ja, keď som prišiel do detského domova.

V akých ďalších inscenáciách účinkujete? Hrávate tmavé ‒ negatívne postavy?

Postavy dostávam väčšinou komické. V kamenných divadlách sa často stáva, že herca obsadzujú do rovnakých postáv. Neobsadzujú ma len do rómskych charakterov. Sú to aj iné postavy ako Shakespearov Brúsik a podobne. Preto som sa rozhodol založiť svoje divadlo Actor, aby som mohol robiť divadlo podľa seba.

Prečo nenastane v slovenskej a v rómskej dramatike progres v prezentovaní Rómov v inscenáciách a filmoch?

Asi preto, že nemáme zatiaľ autorov, ktorí by dokázali napísať kvalitný, či už divadelný, filmový alebo seriálový scenár pre rómsku sféru. Verím, že sa to raz podarí a dnešní mladí rómski autori sa nebudú báť a dajú o sebe vedieť, o svojich autorských kvalitách. Aj dnes je stále pojem Róm vnímaný ako negatívne slovo. Róm v umení však má šancu. V tejto sfére akoby sa tie negatíva strácali a berie sa do úvahy kvalita umeleckého výstupu. Je dôležité, aby sa o tom viac rozprávalo, písalo. Je dôležité, aby sa Rómovia príliš nezužovali len na rómskeho diváka, ale aj na majoritného a vôbec pre všetkých. Aj Róm predsa môže hrať Hamleta, Rómea a podobne. Ale to neznamená, že to je vytvorené iba pre rómskeho diváka.

Nedávno mal premiéru film Jozef Mak v réžii Petra Bebjaka. Vy ste tam hrali postavu Róma. Vaša rola symbolizovala priateľstvo medzi Jozefom, ktorého stvárnil Dávid Hartl a medzi Rómom ‒ hudobníkom Imrem. Stvárnili ste už niekoľko takých postáv. V čom bola táto iná?

Účasť na filme Jozef Mak v réžii Petra Bebjaka bola pre mňa príjemná skúsenosť. Nebol som prvýkrát točiť, a tak som vedel čo ma čaká. Áno, hral som Róma, hudobníka Imra. Bola to zaujímavá postavička, nebola prvoplánová. Mala taký duchovno-morálny charakter. Imre bol blízkym kamarátom hlavnej postavy, Jozefa Maka. Myslím si, že preto mal za dobrého kamaráta Róma Imra, lebo bol voči nemu úprimný a jediný, s ktorým sa vedel porozprávať. Bol jediný človek, ktorý mu dokázal poradiť. Z Imra išla múdrosť, hravosť, nadhľad nad životom, nad sebou samým. Hral som iné rómske postavy, viac-menej epizódne, seriálové. Avšak to ma nebavilo, pretože to boli postavy, ktoré len kradli a zabíjali. Neustále ukazovali obraz Róma v tom najhoršom svetle. Preto som sa rozhodol, že nebudem hrať takéto postavy. 

Myslíte si, že by pri písaní drám a scenárov pomohol dialóg medzi tvorcami a komunitou, aby bola dodržaná citlivosť?

Určite áno, ak ide o scenár alebo text z reálneho života. Ten sa totiž píše akoby sám. Vtedy je naozaj potrebný kontakt s komunitou, aby text nabral sám o sebe citlivosť a akúsi štruktúru.

Prečo sa ľudia boja s menšinami komunikovať?

Skôr to robí mediálny obraz Róma. V médiách je často Róm vnímaný dosť negatívne, čo spôsobí jasný obraz a mienku pre človeka z majority o Rómovi. Preto má bežný človek obavy alebo inak, syndróm Róma, teda bojazlivosť, nedôveru, odpor.

Akoby ste si predstavovali takú komunikáciu vy?

Je dobré, keď sú pri komunikácii s komunitami prítomní Róm aj Neróm. Tak si komunita zvykne na obe polohy komunikácie a predchádza sa tak nedorozumeniam. Treba sa navzájom pochopiť, tolerovať a nájsť ten najsprávnejší prístup. Napríklad: motivácia + práca = odmena.

Na akých projektoch teraz pracujete a čo plánujete?

Momentálne pracujem na dvoch inscenáciách. Ich premiéry budú v rámci medzinárodného rómskeho festivalu v košickej Tabačke od 1. do 5. júna. Na programe ešte pracujeme. Hosťovať budú divadlá z Budapešti a z Prahy. Zároveň odprezentujeme digitálnu zbierku európskych rómskych divadiel.

Píšete aj ďalšie dramatické texty?

Áno, niečo sa už odprezentovalo. Rozprávka Čaroborci z krajiny Kúzloborce, autorská monodráma Róm z perinky alebo Enter the Majority. Romano heroes je príbehom o rómskych väzňoch, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj život. Zároveň sa tam dozvedáme, prečo sa do väzenia dostali, aký bol ich život predtým. Chystáme aj dramatizáciu monodrámy Kráľ Ubu.

Za rozhovor ďakuje Dominika Badžová.