Životný príbeh človeka, ktorý prežil ničivú 2. svetovú vojnu by mal byť pre nás všetkých mementom a varovaním. Vladislav Boldi dnes žije v Rožňave, no jeho rodiskom je dedina Nadabula.
Narodil sa v nej 11. 9. 1927 pracovitým a usilovným rodičom. Jeho otec sa živil kováčskym remeslom, no pritom bol aj výborným muzikantom. Spolu s manželkou vychovali sedem detí – ľudia si ich vážili. Aj Vladislav Boldi bol vždy slušný a statočný človek. Jeho osud sa začal napĺňať, keď dovŕšil 17 rokov. Zaradili ho do vojenskej služby a v roku 1945 bol aj odvedený – pod hrozbou, že ak neposlúchne, bude trpieť nielen on, ale celá jeho rodina. V tom čase vládla v našom okrese maďarská vláda. Mladého Vladislava zaradili medzi zásobovačov zbraní do prvej línie. V tom istom roku v apríli sa dostal do ruského zajatia, kde prežil veľa biedy a utrpenia. V júli roku 1948 ho zo zajatia prepustili. Bol nesmierne šťastný, keď sa vrátil do rodnej dediny a zvítal sa s kamarátmi, s ktorými prežil strašnú vojnu.
Po šťastnom návrate z ruského zajatia sa zamestnal v rožňavskej bani, kde pracoval viac ako 32 rokov. Ocenili ho ako vynikajúceho pracovníka. Dnes je už na dôchodku.
Po prevrate v roku 1989 požiadal slovenskú a maďarskú vládu, aby ho odškodnili za prežitú krivdu. Jeho žiadosti vyhoveli.
Osud Vladislava Boldiho ukazuje pravú tvár tej doby, v ktorej žili naši predkovia život plný utrpenia a biedy. Aj preto, aby sa podoby vojnovej minulosti nikdy nemohli vrátiť medzi nás, mali by sme byť všetci lepší a jeden voči druhému chápavejší a tolerantnejší. Túžbou Vladislava Boldiho je, aby sa vláda Slovenskej republiky viac zaujímala o výchovu a vzdelanie rómskych detí a mládeže a o rozvoj našej kultúry.
Text: Ondrej Ruszó
