Ďalšie novinky

Ján Berky – Dušan, familiárne volaný i Dušík

Vo svete umelcov je už akosi zaužívané, že tú ozajstnú slávu a vážnosť im dodá až ich smrť. Žijú si svojím každodenným obyčajným životom, až kým sa ich púť svetom neskončí. Zašlú slávu rómskych hudobníkov dnes predstavuje už len pár zvučných mien. Malú dedinku uprostred stredného Slovenska akoby sám pánboh zhora chcel obdariť trochou radosti, keď už chudoba a bieda hrýzli životy miestnych Rómov. Zvolenská Slatina... Neubránim sa povzdychu pri spomienke na malú osadu vsadenú v samotnom lone prírody, obklopenú nádhernými lesmi, voňavými zelenými vetvami čnejúcimi hneď za oknami chudobných chyží. Možno si mnohí z vás spomenú, keď poviem, že tu vyrastal husľový virtuóz Rinaldo Oláh.

Zo spomienok Jána Riga na druhú svetovú vojnu: „My a Židia sme boli označení“

Údajne iba dvadsať percent Slovákov má vedomosti o dejinách svojho národa. Čo myslíte, ako by dopadol takýto prieskum medzi Rómami? Nechcime si to radšej ani predstaviť...! Tragédiou nášho národa je, že naše dejiny nie sú ani dostatočne spracované. Vždy sme boli na periférii záujmu spoločnosti a zmienky o nás boli vždy zaznamenávané z pohľadu príslušníka majoritnej spoločnosti. Žijeme v dobe, kedy sa tieto nedostatky naprávajú. Mnohé sa však už napraviť nedá. Veď ako? Odkiaľ sa dozvieme, ako žili Rómovia pred dvesto či tristo rokmi? Dnes sú vzácni už aj pamätníci, ktorí prežili druhú svetovú vojnu. Jeden z nich, Ján Rigo, žije v Podunajských Biskupiciach pri Bratislave. Na vojnu a na vtedajší život v dedine si spomína takto:

Spomienka

Dňa 31. marca to bol práve rok, čo nás nečakane opustila mladá talentovaná keramička Viola Petrášová – Stojková. Kamaráti jej hovorili dôverne Vika.

Narodila sa 10. augusta 1962 v Bratislave. Rodičov nepoznala, pretože títo ju úplne maličkú umiestnili do dojčenského ústavu. Detstvo prežívala v Detskom domove v Novom Meste nad Váhom. To, že mala trošku tmavšiu farbu pleti, pre ňu vtedy neznamenalo takmer nič, podobných detí ako ona bolo v domove viac. Pretože bola výtvarne nadaná, po skončení základnej školy ju prijali na Stredné odborné učilište v Modre, ktoré ukončila maturitou v roku 1980. V Modre potom ostala. Zamestnala sa v tamojšom závode Slovenská ľudová majolika, vydala sa, v roku 1983 sa jej narodil syn Marián. Zdalo by sa, že si vytvorila predpoklady pre harmonický život – mala zaujímavú prácu i rodinné zázemie. Iste vtedy netušila, že jej osud v ďalších rokoch prinesie mnoho prekvapení, ale i dramatických situácií.

Rómovia na Slovensku

Anna Jurová * Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied * Košice

Vo vzťahu k etnickej skladbe svojich obyvateľov patrí súčasná Slovenská republika patrí  k najviac heterogénnym krajinám v Európe. Multietnický charakter dokumentuje minimálne 20% podiel inoetnického – neslovenského - obyvateľstva. Zároveň sa svojou rómskou minoritou, ktorá je v štáte druhou najväčšou, zaraďuje na prvé miesta v jej absolútnej početnosti (spolu s Rumunskom a Maďarskom) i relatívnym podielom na ostatnom obyvateľstve (spolu s Macedónskom a Rumunskom). Závažnosť a pálčivosť tejto „horúcej témy“ zapríčinili podmienky a faktory determinujúce vývoj a postavenie tohto etnika na periférii majority od stredoveku, spolitizovanie a ideologické dogmy a tabuizovanie pred laickou i vedeckou verejnosťou v totalitnom režime, manipulovanie s touto časťou spoločnosti v dimenziách bývalého spoločného štátu (Čechov a Slovákov), nezáujem štátu o seriózny vedecký výskum aj po páde komunistického systému, ťaživé konzekvencie procesov transformujúcej sa spoločnosti a iné. Problémy Rómov v postkomunistických krajinách sú v mnohom podobné. Na Slovensku sú však znásobené ďalšími okolnosťami vývoja v dlhodobom časovom horizonte. Zmienime sa o nich čo najstručnejšie.