Oda, so tumenge vakera, pes ačhiľa čirla, anglo but, but berš, sar mek o Roma dživenas andre pengeri phuv. Akor lenge sas mištes, bo lengero kraľis len ľikerlas sar peskere čhaven. Kajča avľa leskero d'ives. Le kraľiske kampľa pre oda svetos te džal. Sar kinozinelas, diňa ke peste te vičinel savore Romen u phend'a avka:

"Šunen, mre čhavore, so tumenge akana phena u ma bisteren. Sar merava, tumen pes rozdžana pal savore seri. Avena andre aver thana, maškar aver nipi. Me tumen dav phurano gendalos. Sar dikhena andre gendalos, džanena tumen, ko san, khatar aven u kaj džan. Džanena, so sas the oda, so ela. O gendalos tumenge sikhavela savoro, so pes ačhila pre phuv, the oda, so pas ačhola. Medig ľikerena jekhetane, o gendalos tumenge sikhavela o drom. Kaj ča avena, sako tumen dela paťiv, bo anena maškar o nipi lačhipen the jileskeriben. Me tumen sikhaďom savoro, so man sikhade amare dada. Te džanena amare dadengero čačipen te ľikerel, dživena mištes. Te na, ela tumenge phares. O gendalos tumenge o čačipen leperela. Sajinen les tumenge, keren leha avka, kaj te na phagersaľol. Te phaďola, bisterena tumen savoro, so džanenas."

Avka phenďa, o romano kraľis u muľa.

O Roma rovibnaha le kraľis paronde, ile o gendalos, lačhes les patarde andro khosne, kidne le čhaven u mukhle pen pro drom. But thana pregejle savore jekhetane. Kaj na kaj avenas, sako len delas paťiv. Lačho jilo le Romen sas, savoro so džanenas, avredženen sikhavenas. Sar džanes dromenca, avle andre jekh šukar phuv, kaj dživenas ajse kale the lačhe nipi feder, kaste na has, dživelas igen sar o Roma.

Ačhiľas pes, hoj jekh fajta romaňi na kamelas te džal dureder. Kamenas odoj te ačhel. Ko lela o gendalos? Ola, so džana dureder, abo ola, so ačhena? E fajta, so ačhiľa, kamelas o gendalos paš peste, o Roma, so džanas dureder, kamenas o gendalos te lel penca. Akor pen o Roma ile dokerel, te nacirdkerel pal o gendalos. Sar pes nacirdkerenas, o gendalos pejľa pre phuv, churdiľa pro ezera kotera!

Saro Roma dikhle, so kerde, chudne pen mek goreder te dokerel the te marel. Sar imar birenenas, sako chudňa so šaj le gendalostar, avka pes o Roma rozgejle pal savore seri.

Savoro, so o Roma džanenas, polokes bisterkernas. Kaj avenas, ňiko len na kamelas. Kaske mek sas kotororo gendalos, dživelas čunoro phares. Buter rovelas, sar chalas.

Akana kamen o Roma pale te džanel, ko hine, khatar aven, kaj džan. Vašoda pen roden, phučkeren, jekh avrestar.

"Romale, kaste hin kotororo gendalos? Avas, sthovas o kotora jekhetane!"

But paňi predžala, medig les o Roma sthovena jekhetane, medig džanena savoro, so džanenas čirla.

Kaste hin kotororo ole gendalostar, Romale, avas, rodas, so sigeder o gendalos sthovaha, feder ela!

***

To, čo vám teraz budem rozprávať, sa stalo dávno a dávno, pred mnohými rokmi, keď ešte Rómovia žili vo svojej zemi. Bolo im dobre, pretože ich kráľ sa o nich staral ako o vlastné deti. Ale nadišla jeho chvíľa a kráľ sa musel odobrať na onen svet. Dal k svojmu smrteľnému lôžku zavolať všetkých Rómov a takto im povedal:

"Počúvajte dobre, moje deti, čo vám teraz poviem a nezabudnite na moje slová. Keď zomriem, vy sa rozídete do všetkých strán. Prídete do cudzích krajov medzi cudzích ľudí. Dám vám na cestu starodávne zrkadlo. Keď sa pozriete do zrkadla, budete vedieť, kto ste, odkiaľ pochádzate a kam idete. Budete vedieť, čo bolo a čo bude. Dokiaľ budete držať pohromade, bude vám zrkadlo ukazovať Cestu. Kamkoľvek prídete, dostane sa vám úcty, pretože budete ľuďom prinášať radosť a dobro. Naučil som vás všetkému, čomu ma naučili naši predkovia. Ak si budete ich skúsenosti vážiť, dobre sa vám bude vodiť. Ak nie, bude sa vám ťažko žiť. Zrkadlo vám bude pripomínať pravdu. Preto ho dobre opatrujte a dávajte pozor, aby sa nerozbilo. Keď sa rozbije, zabudnete všetko, čo ste kedy vedeli a poznali."

Kráľ dohovoril a zomrel.

Rómovia svojho kráľa s plačom pochovali, potom starostlivo zabalili zrkadlo do šatiek, vzali deti a vydali sa na cestu. Veľa miest prešli spoločne. Všade, kam prišli, boli vítaní, pretože mali dobré srdce a rozdávali ostatným všetku svoju múdrosť a umenie. Ako tak putovali, prišli do jednej krásnej zeme, kde žili ľudia rovnako dobrí a rovnako tmaví ako Rómovia. A tu sa stalo, že jeden rómsky rod odmietol ísť ďalej. Chceli sa tu usadiť. Ale kto si vezme zrkadlo? Rod, ktorý zostal, si chcel zrkadlo ponechať a tí, čo putovali ďalej, ho chceli vziať so sebou. A vtedy sa začali Rómovia o zrkadlo škriepiť a naťahovať.

Ako sa tak naťahovali, spadlo zrkadlo na zem a rozbilo sa na tisíc kúskov! Keď Rómovia videli, čo vykonali, hádali a bili sa ešte väčšmi. A keď im už došli sily, snažil sa každý zobrať si aspoň kúsok zo zrkadla a potom sa rozišli do všetkých strán sveta.

Rómovia pomaly zabúdali všetko, čo vedeli a poznali. Nikde neboli vítanými hosťami. Kto mal u seba kúsok zrkadla, žil o niečo lepšie, ale tým, ktorým sa ani kúštik nepodarilo uschovať, sa žilo veľmi ťažko. Častejšie plakali ako jedli.

Ale dnes chcú Rómovia znova poznať, kto sú, odkiaľ sú a kam idú. A preto sa hľadajú a vypytujú sa jeden druhého: "Ľudia, kto z vás má u seba aspoň kúsok zrkadla? Poďme, zložme tie kúsočky dokopy!".

Mnoho vody pretečie, až Rómovia znova zložia svoje zrkadlo a až budú zas vedieť všetko, čo vedeli skôr.

Rómovia, vy, ktorí máte kúsok zrkadla, poďte zložme jeho čriepky, čím skôr sa nám to podarí, tým lepšie.

Z češtiny preložila: -dhš

Ilustrovala: Lucia Vicová

 

Text bol zverejnený v Romano ľil č. 5/1991