Pred nedávnom navštívil Prahu mladý maliar z Číny. Aj keď má len 24 rokov v jeho krajine je jeho tvorba známa. Volá sa Li Siao-Feng. V marci tohto roku mal veľmi peknú výstavu svojich obrazov.

Raz prišiel Li Siao-Feng medzi Rómov. Veľmi sa čudoval, čo sú to za ľudia, tí "pekní počerní Česi"? Nevedel, kto sú to Rómovia, lebo v Pekingu, v hlavnom meste Číny, Rómovia nežijú. Porozprávali sme mu o Rómoch, o ich starej kultúre. Práve sme si čítali starú rómsku rozprávku, ktorú nám poslal Štefan Červenák z Rokycan. Bola to rozprávka o Rómskom dievčati a čertovi. Li Siao - Fengovi sa táto rozprávka veľmi páčila. Pani učiteľka túto rozprávku preložila do čínskeho jazyka.

A čo sa stalo! O dva týždne Li Siao - Feng priniesol osem obrázkov k tejto rozprávke. My vám chceme ukázať aspoň dva z nich. "Sdružení romských autoru" chcelo túto rozprávku vydať aj s ilustráciami, ktoré nám čínsky umelec namaľoval, tak ako vydalo knihy Gejzu Demetera "Mule maškar amende", Margity Reiznerovej "Kali" a A. Rusenku "Trin pheňa". To všetko bolo pripravené v počítači. Ale stalo sa, že niekto neznámy nám zničil dve diskety. Celá naša práca a snaha je zničená. Koľko dní a nocí sme pracovali pre našu rómsku literatúru. A teraz to všetko vyšlo navnivoč. Ale máme šťastie, že sa zachovali rukopisy. Teraz budeme musieť znovu všetko prepisovať na počítači. Koľko dní a nocí nám to bude trvať, kým to všetko prepíšeme!

Ale preto, aby ste vy, naši dobrí Rómovia, nemuseli tak dlho čakať, uvádzame dnes v našich novinách aspoň úryvok z tejto rozprávky.

 

Štefan Červeňák (Rokycany): Rómske dievčatko a čert

Otec povedal: "Počúvajte, chlapci, porozprávam vám jednu rozprávku. Či je pravdivá, či nie, to neviem...

Raz sa vybral jeden Róm do lesa na huby. Keď prišiel do lesa, začalo pršať. Pršalo tak silno, že ani jedno miestočko na Rómovi nezostalo suché. Ide, ide, ani jeden hríb nemôže nájsť. "Pozrime sa, ani jeden hríb! Čo teraz? Domov nič neprinesiem? Čakajú ma, že prinesiem jedlo! Musím ešte hľadať. Darmo, že ma lejak celého premočil. Nič sa nedá robiť."

Ako tak išiel a sám so sebou sa rozprával, ani nezbadal, ako prišla noc. Róm sa obzerá okolo seba: "Kde to som? Veď toto miesto nepoznám! Vari som zablúdil?"

Obrátil sa späť, obrátil sa na druhú stranu, nespoznáva les. "Idem stadiaľ preč. Možno, niekde objavím nejakú cestu."

Ide, Róm, a ide, až príde na jednu veľkú lúku. Rozhliada sa na všetky strany, v diaľke vidí, ako keby tam svetielko horelo. A zaradoval sa Róm. Ponáhľa sa, ide a ide, až príde k veľkej záhrade. Pozerá sa: veď to nie je svetlo! To kvety tak svietia, ako keby hviezdy popadali na zem!

"Bože," povedal si Róm," musím sa vrátiť späť, tu nie nie je moja cesta." Už chcel odísť preč, ale povedal si: "Zoberiem si aspoň jeden kvietoček, keď som už tu. Mojej žene a deťom."

Vybral si jeden a odtrhol ho. Zrazu, z ničoho nič zahrmelo tak, ako Róm ešte v živote hrmieť nepočul. "Jaj, Bože, čo sa to stalo? Ako keby nebo chcelo spadnúť na zem. Kde utečiem, kde sa schovám?"

Dobehol na lúku, odkiaľ prišiel, rozhliada sa, obzerá sa, zrazu počuje, ako na neho niekto kričí: "Hej, červík!"

Róm sa obrátil za hlasom, hľadí, dobre že od strachu nezomrel! Vedľa neho stojí čert! Ani človek, ani pes. Keď ho uvidel, od strachu zavrel oči.

"Pozri sa na mňa, červík, lebo ak nie, zaraz ťa zjem!" Róm pomaly dvíha hlavu, ale oči necháva zavreté.

"Otvor oči, pozri sa na mňa!"

Róm otvoril oči: "Čo som ti urobil, že ma chceš zjesť? Nájdi si lepšiu stravu, ako som ja. Veď lesom chodí veľa zvierat."

Čert hovorí: "Nepoučuj ma, červík, ja viem, čo mám robiť!

Musím ťa potrestať.

"Za čo? Veď som nič neurobil!"

"Za to, že si odtrhol kvet z mojej záhrady."

"Nevedel som, že kvietok je tvoj. Stratil som cestu, blúdil som, hľadal som, ako sa dostať z lesa von, až som prišiel k tvojej záhrade. Povedal som si: Keď som už nenašiel huby, tak aspoň prinesiem mojej žene a deťom kvietoček. Pusť ma domov, lebo na mňa čaká moja žena a deti."

"Na to si mal myslieť skôr. Teraz je už neskoro. Lebo ťa zjem."

"Pusť ma, pre zlatého Boha ťa prosím. Mám doma desať detí, čo sa s nimi stane bezomňa, veď od hladu pomrú."

"Dobre, Róm, keď hovoríš pravdu, pustím ťa, ale pošleš mi jedného syna, ktorý mi bude slúžiť. Ja ti zaňho zaplatím, že už nikdy nebudeš poznať hlad, ani ty, ani tvoje deti.

"Jaj, Bože, nežiadaj odomňa niečo také! Róm, aj keď má desať detí, každé ľúbi rovnako. Radšej zjedz mňa, ale môjho syna ti nedám. "

A ako to bolo ďalej? Dozvieme sa, až sa vydavateľstvu Romaňi čhib v Prahe podarí znova pripraviť diskety na vydanie rozprávky a knižka aj s ilustráciami Li Siao-Fenga  výjde.

Úryvok z rómčiny preložila Daniela Hivešová-Šilanová

 

Text bol zverejnený v Romano ľil č. 38/1992