Už od roku 1999 napĺňa Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC) svoje poslanie budovať porozumenie, podporovať kultúrnu výmenu, prehlbovať vzdelávanie a komunikáciu. „Cesta, ktorou sme sa vydali nie je vždy ľahká. Je však jedinečná. Otvára myseľ i srdcia. Vedie na pódiá svetových kultúrnych centier i do osád, keď jediné, čo zostalo, je nádej,“ píše sa na ich webovej stránke. Aj keď organizácia realizuje viacero zaujímavých projektov, v spoločnosti je zrejme najznámejšia organizovaním ocenenia Roma Spirit. S riaditeľkou ACEC Magdalénou Rothovou sme sa porozprávali o dopravných asistentoch, babiciach v osadách, o krehkých spomienkach.

Roma Spirit

Organizácia ACEC je zrejme najviac viditeľná prostredníctvom ocenenia Roma Spirit. Raz ročne môžu sledovatelia RTVS vidieť pozitívne príklady Rómov. Dáva sa Rómom na Slovensku dosť mediálneho priestoru?

Každý rok, spoločne s vyhlasovateľmi a partnermi Roma Spirit, oceňujeme a prezentujeme výnimočné osobnosti a príbehy, ktoré prispievajú k zlepšeniu postavenia rómskych komunít v spoločnosti a vzájomného spolužitia. Sme radi, že sa vďaka vytrvalému trinásťročnému úsiliu podarilo otvoriť v médiách cestu pre pozitívne príklady, ktoré sa týkajú Rómiek a Rómov v našej spoločnosti.

Čo by mala o Rómoch na Slovensku vedieť spoločnosť?

To je skôr otázka na Rómov samotných. Čo by ste chceli, aby spoločnosť o vás vedela?

Rómovia sú neskutočne heterogénna skupina ľudí. Pod týmto označením nájdeme ľudí s rôznym materinským jazykom, národnosťou, vierovyznaním či pochádzajúcich z rôzneho socio-ekonomického prostredia. Ako každú skupinu ľudí, aj túto tvoria jednotlivci. Každý človek je originál a má potenciál ovplyvniť a inšpirovať svoje okolie.

Roma Spirit nie je len o Rómoch, ale aj o organizáciách, zamestnávateľoch, jednotlivcoch a mimovládkach, ktoré Rómom pomáhajú. Stretli ste sa s tým, že by sa napríklad zamestnávateľ nechcel zviditeľňovať cez rómskych zamestnancov?

Za tých trinásť rokov sme sa s niečím takým nestretli. Všetci zamestnávatelia, ktorých sme mali tú česť stretnúť, sú hrdí, ak sa im darí vytvárať kvalitné inkluzíve pracovné prostredie.

Roma Spirit je o Rómoch, o Nerómoch, o všetkých, ktorí sa podieľajú na tom, aby sa Rómom i ostatným obyvateľom na Slovensku žilo dobre.

Pandémia zmenila aj formát galavečera. Už druhý rok to bolo inak. Aká je odozva na nový formát?

Teší nás, že Roma Spirit 2021 sprevádza pozitívna odozva z rôznorodých kútov spoločnosti. Máme nádej, že to bola dôstojná prezentácia finalistov oceňovania, ich práce a aktivít, a zároveň, že sa televízni diváci dobre bavili.

Vyzerá to tak, že pandémia je na ústupe a budú možné aj hromadné podujatia. Čo chystáte v Roma Spirit tento rok?

Roma Spirit pomaly vstupuje do štrnásteho ročníka. Čo nateraz môžeme prezradiť je, že Roma Spirit 2022 odštartujeme v máji pri príležitosti Svetového dňa kultúrnej rozmanitosti pre dialóg a rozvoj. Veríme, že sa môžeme spoločne tešiť na výnimočných finalistov i kvalitný umelecký program. Všetky aktuality priebežne uverejňujeme na Facebooku a Instagrame Roma Spirit.

 

Krehké spomienky

V prostredí osád dokumentujete aj príbehy Rómov ‒ seniorov. Z výskumov už vieme, že úmrtnosť Rómov je vyššia už pri nižšom veku v porovnaní s majoritným obyvateľstvom. Koľko Rómiek a Rómov v seniorskom veku máme v komunitách a aké majú problémy?

Projekt Krehké spomienky vychádza z nášho programu pre seniorov z marginalizovaných komunít Zdravé starnutie. V programe, v ktorom pôsobí aktuálne osem dobrovoľníkov, máme cez 80 klientov, ktorí sú starší ako 75 rokov. Žiaľ, veľa našich klientov žije veľmi neaktívne. Stretávame sa aj s ľuďmi, ktorí žijú v nedôstojných podmienkach, v chorobe a ich dni sú čakaním na smrť.

V rámci projektu tvoríte pamäť Rómov z marginalizovaných komunít cez ich výpovede. Súčasťou sú aj fotografie. Máme veľa pamätníkov na vojnové obdobie?

Skôr by sme asi mali hovoriť o preživších ako pamätníkoch, keďže tá pamäť už veľmi neslúži. Je však citeľné, že tak ako teraz, i počas vojnového obdobia žili naši respondenti mimo hlavný spoločenský prúd.

Hlavným nosičom informácie v Krehkých spomienkach je fotografia ‒ portrét. Je neuveriteľné koľko toho máme napísaného v tvári, koľko z nášho života sa skrýva v pohľade. Rozhovor, ktorý so seniormi pri fotení vedieme je komplementárny. Snažíme sa spolu s respondentom spomínať, hľadať a spájať úryvky z pamäte. Najviac úsmevu na tvári zavše vyčarí spomínanie na lásku života či spomienky na rodičov, najmä matku.

Niektoré úryvky z výpovedí a fotografie zverejňujete na sociálnej sieti. Ako bude prezentovaný celkový výstup?

Momentálne máme nafotených pätnásť sérií fotografií a veríme, že sa nám tento rok podarí doplniť ďalšie série. Postupne niektoré portréty a úryvky z rozhovorov zverejňujeme na Facebooku a Instagrame ACEC. V pláne máme realizovať výstavu a následne vydať knihu. Čo však prinesie budúcnosť, môže byť ešte prekvapením. 

 

Asistenti vo vlakoch

Keď sa objavila prvá informácia o rómskych asistentoch vo vlakoch, vyvolalo to na sociálnych sieťach menší rozruch. Podľa dostupných informácií vás k spolupráci vybrala Železničná spoločnosť Slovensko. Prečo ste sa do projektu zapojili?

Železničná spoločnosť Slovensko nás oslovila, keď hľadali vhodné riešenie výziev, ktorým čelia zamestnanci a cestujúci na trase Poprad ‒ Kežmarok. Spoločné úsilie prinieslo unikátny pilotný projekt rozvoja modelu zamestnávania nízkokvalifikovaných osôb a realizácie preventívnych aktivít.

Projekt sme postavili na dlhodobo overených skúsenostiach so vzdelávaním a posilňovaním občianskeho aktivizmu na lokálnej úrovni. Zo skúseností vieme, že priame zapojenie cieľových skupín spolu s realizáciou preventívnych aktivít má vplyv na skvalitňovanie medzispoločenských vzťahov. Samozrejme, vzdelávanie a tréningy majú významný vplyv na zvyšovanie vedomostí a osobnej kompetencie zapojených jednotlivcov.

Dopravní asistenti začali pracovať začiatkom roka 2020. Čo bolo ich úlohou?

Dopravní asistenti (DOPAS), ktorí pôsobili ako dobrovoľníci, sa vzdelávali a následne šírili osvetu a pomáhali aj v podtatranských vlakoch. Spolupráca s vlakvedúcimi, komunikácia s cestujúcimi, pomoc pri porozumení a dodržiavaní prepravného poriadku bola len malá časť ich úloh. Neoceniteľná bola pomoc cestujúcim, najmä seniorom alebo rodičom s kočíkmi. Počas turistickej sezóny pomáhali zorientovať sa aj turistom. DOPAS spolupracovali so školami, škôlkami, komunitnými centrami a pomáhali im pri organizácii aktivít o doprave či zabezpečení výletov s deťmi.

Ako sa situácia vo vlakoch zmenila, keď začali pracovať?

Projekt sme realizovali nakoniec iba desať mesiacov, počas ktorých sa 23 asistentov zúčastnilo intenzívneho vzdelávacieho programu v rozsahu 91 hodín. Realizovali viac ako 1 400 hodín osvetových aktivít a činností v prospech viac ako 3 300 klientov.

Postupne si asistenti budovali rešpekt medzi zamestnancami, cestujúcimi i medzi obyvateľmi komunít. Na aktivity reagovali asi najlepšie deti. Tešili sa z toho, že sa organizujú, pýtali sa, kedy bude ďalšia. Samotní asistenti si chválili, že spoznali nových ľudí, dozvedeli sa veľa nových vecí ale aj to, že mohli byť nápomocní.

Projekt mal trvať dvadsať mesiacov. Čo je s ním aktuálne?

Vzhľadom na posledné dva roky pandémie a finančné výzvy, ktorým Železničná spoločnosť Slovensko čelí, je projekt zastavený. Teší nás však, že svedectvá asistentiek a asistentov i zamestnancov železníc jasne svedčia o tom, že projekt bol napriek neľahkým začiatkom napokon úspešný, keďže dokázal okrem iného nenásilne usmerňovať správanie sa ľudí vo vlakoch aj na staniciach.

 

Babice v osadách – Misia 1000

Narodiť sa do rómskej osady nie je žiadna výhra. V tomto prostredí realizujete projekt Misia 1000. Pomáhate matkám prvých tisíc dní od počatia. O čom je tento projekt?

Projekt Misia 1000 je zameraný na kľúčových prvých tisíc dní od počatia dieťaťa. V projekte budujeme komunitné kapacity v oblasti starostlivosti o tehotné ženy počas pobytu v pôrodnici a po prepustení, a posilňujeme vzájomné vzťahy medzi komunitami.

V tomto roku zamestnáte vďaka Nórskym grantom desať babíc v okolí Spišskej Novej Vsi. Jednou z ich úloh je mamičkám radiť v tom, ako zdravšie žiť od počatia dieťaťa. Dá sa zdravšie žiť v prostredí osád?

Prostredie, v ktorom žijeme má výrazný vplyv na naše zdravie, či správanie. Výzvy spojené s vplyvom generačnej chudoby sú enormné. Mnohé veci však vieme vedome ovplyvňovať, ak o nich vieme, ak si uvedomujeme ich dôležitosť a máme vôľu. Môžeme dbať viac na zloženie stravy, vyhýbať sa nikotínu a cukru, venovať pozornosť prevencii. Vieme dieťatku vytvoriť podnetné prostredie nevyhnutné pre jeho správny vývin a rozvoj. Vieme toho spraviť veľa, ak máme potrebné vedomosti a podporu.

Pri vývine dieťaťa je dôležitá aj kvalitná strava. Jedným z problémov v osadách je však pravý opak – strava nie je kvalitná. A to už nehovoríme ani o prístupe k pitnej vode...

Zdravá strava nie je len o peniazoch, z veľkej časti je o vedomej voľbe. V prostredí marginalizovaných komunít nie je neobvyklé vidieť deti s fľaškami s cumlíkom a v nich naliatou malinovkou, či nebodaj kokakolou. Slané čipsy, extrémne dávky cukru, fajčenie v blízkosti dieťaťa, nevhodná strava pre dieťa, to všetko je skôr o nedostatku porozumenia, že nášmu dieťaťu ubližujeme.

V jednom z rozhovorov ste uviedli, že následkom pandémie sú aj veľmi mladé mamičky. Aká je teda situácia v rómskych komunitách a aké máme riešenia?

Nie je žiadnym tajomstvom, že zvyšovanie ekonomickej úrovne má zásadný vplyv na celkový životný štýl.

My v ACEC veríme, že riešenie je vo vzdelávaní a v komunikácii. Vzdelávanie obyvateľov marginalizovaných komunít aj zbytku spoločnosti, spolupráca a podporovanie realizácie overených efektívnych riešení, je cesta ako môžeme zvládnuť výzvy, ktorým ako spoločnosť čelíme.

Text: Roman Čonka

Foto: archív ACEC