„Vsadili sme na mládež, na deti. Oni sú hnacou silou všetkých našich aktivít.“
S Ivanom Akimovom - vedúcim súboru Deti Kesaj z Kežmarku
Zrazu vbehne na javisko priam rozkvitnutá lúka, zaznejú jasavé, nadšené detské hlasy, rozoznie sa zohratá skupina gitaristov.... A stane sa, že hľadisko spontánne zareaguje – ožije, roztlieska sa a duša publika zasvieti teplou farbou slnka. A potom sa stane, že z celej prehliadky či festivalu si nepamätáte nič, len tú riavu pestrých kostýmov, prepletanie natrénovaných nôh a nožičiek, ladné pohyby dievčenských rúk a veľa spevu a veľa energie i nadšenia a radosti. A spomeniete si, že to spomíname na vystúpenie detského a mládežníckeho rómskeho súboru z Kežmarku - Deti Kesaj. Súboru, ktorý si aj v názve nesie tajomstvo a rozprávku. „Kesaj“ je bytosť dobrej rómskej víly z rómskej rozprávky.
Súbor rómskych piesní, hudby a tanca Deti Kesaj nie je neznámy ani ne-Rómom – má za sebou niekoľko vystúpení v televízii - mohli sme ich vidieť ako hostí hudobnej skupiny Drišľak v obľúbených televíznych „Drišľakovinách“, účinkovali v TV Markíza, nedávno sa predstavili v Bratislave na prezentačnom koncerte, ktorý pripravila Nadácia InfoRoma, pravidelne sú hosťami Večera národností v Košiciach. Neznámi nie sú ani vo Francúzsku. Starostlivosť o deti, nácviky, tréningy, výber piesní, dramaturgia, choreografia tancov, réžia, organizačná práca pre tento súbor sa stali životnou náplňou manželov Helenky a Ivana Akimovcov z Kežmarku. Dnes vám ponúkame rozhovor s jedným z nich, s Ivanom Akimovom, vynikajúcim profesionálnym hudobníkom, virtuóznym hráčom na balalajku, hudobným aranžérom a pedagógom.
Koláž fotografií súboru.
RNĽ: Folklórny súbor rómskych piesní a tancov Deti Kesaj pôsobí pri občianskom združení Kežmarský hlas. Kedy vzniklo vaše združenie a čo je jeho cieľom?
Ivan Akimov: „Naše OZ Kežmarský hlas bolo založené v roku 2000 z iniciatívy Anny Koptovej, riaditeľky Nadácie Dobrá rómska víla Kesaj z Košíc. Súbor rómskych piesní a tancov Deti Kesaj sa snaží osloviť rómsku mládež koncentrovanú na rómskej ulici mesta Kežmarok ich zapojením do kultúrnych aktivít. Hudba, tanec a spev sa stali prostriedkom pre nadviazanie komunikácie a zároveň začiatkom rôznych vzdelávacích aktivít, cez doškoľovanie žiakov z nižších ročníkov, zdravotnú a hygienickú osvetu, až po občianske uvedomenie. Všetky tieto aktivity sa stali prostriedkom pre rozvoj a utuženie základných medziľudských vzťahov, ktoré doposiaľ úplne absentovali - a to aj v rámci takej malej komunity, akou je hoci len jedna mestská ulica. Rozhodli sme sa, že je dôležité - skôr ako riešiť problémy s majoritou - pozrieť sa otvorene do našich vlastných radov a postupne sa snažiť prekonávať naše vlastné predsudky voči nám samým. Nebolo to jednoduché. Ale po troch rokoch existencie nášho združenia môžeme povedať, že tam, kde predtým bola ignorácia, ak nie nenávisť, teraz je vďaka súboru určitá súdržnosť, náznaky otvorenia sa voči druhým. Vsadili sme na mládež, na deti. Oni sú hnacou silou všetkých našich aktivít, dokážu to, čo si my, dospelí - nechtiac uväznení vo svojich stereotypných predstavách - ani nevieme predstaviť. Máme šťastie, že môžeme všetky naše aktivity rozvíjať v priestoroch nášho rodinného domu v Kežmarku a že v našej vlastnej rodine sme sa takmer všetci postupne dokázali zomknúť okolo jednej myšlienky.“
RNĽ: V centre vašej práce sú deti...
„Iniciátormi, tvorcami a aktérmi umeleckej výpovede nášho súboru sú v prvom rade deti. Ich prirodzená spontánnosť, hravosť a nespútaná radosť z účinkovania, to sú ich hlavné tromfy pri interpretácii rómskej hudby. Neudržiavajú nejakú domnelú tradíciu, alebo folklór, oni tou tradíciou a folklórom bytostne sú. Je to dané sociálnym a kultúrnym prostredím, v ktorom od narodenia vyrastajú. Tak ako rómsky jazyk je ich materinským jazykom a uzuálnym (bežným) jazykom v rodinnom prostredí, tak aj cítenie rómskej hudby a spevu im je dané do vienka od kolísky. V našom dennom styku s deťmi uprednostňujeme slovenský jazyk, aby aj v ňom nadobudli bežnú spôsobilosť v komunikácii. No v hudbe sa zasa snažíme nepokaziť autentickosť, ktorú v sebe tieto deti majú. Našou snahou je - podobne ako v jazykovej oblasti umožniť im prístup k nevyhnutnej remeselnej zručnosti – v hudbe im umožniť čo najefektívnejšiu komunikáciu s publikom, dať im prostriedky na maximálny rozvoj. Pritom však máme na zreteli, že nikdy nedokážeme prekonať odkaz stáročí, ktorý nosia v sebe. Našou úlohou je nepokaziť ich!“
RNĽ: Na javisku pôsobia dospelí členovia súboru v spolupráci s detskými členmi vo vzájomnej harmónii.
„Vedenie súboru je zložené z profesionálnych hudobníkov, ktorí vďaka svojej profesionálnej zručnosti môžu prirodzenou autoritou určovať smerovanie súboru a byť osobným vzorom pre mladých . Skutočnosť, že aktivistami združenia sú Rómovia, napomáha aj k vytvoreniu pozitívnej projekcii v mysliach mladých.“
RNĽ: Aké výsledky ste dosiahli a ako sa prezentujete?
„Súbor sa od svojho založenia môže už pochváliť bohatým repertoárom, ktorý neustále dopĺňame o nové piesne – hity - ktorých je v rómskej komunite neúrekom. Nefungujeme klasickou formou premiér. Tie sú vlastne v nepretržité. Súčasťou takmer každého vystúpenia je aspoň jeden nový programový blok piesní a tancov. Deti žijú v danom okamihu. Pojem „opakovanie - repetícia“ bol pre ne neznámy, rovnako ako pojem „skúška“. Deti „neskúšajú“, ale priamo hrajú a tvoria, keď majú chuť hrať a tvoriť! Prirodzene, ak by sme ostali iba pri týchto spontánnych prejavoch, nikdy by sme neboli schopní prezentovať sa náročným programom pred širokou i odbornou verejnosťou. No len vtedy, ak zohľadňujeme východiskové body v prístupe detí k ich vlastnému umeleckému prejavu, môžeme citlivo zasahovať - chrániac i rozvíjajúc zároveň jedinečnú krásu a bohatstvo ich kultúrneho dedičstva.“
RNĽ: Má, podľa vášho názoru, hudba spev a tanec vplyv na výchovu mladých?
„Zdá sa, že všetko sa u nás, v našom súbore, v našom kolektíve, točí len okolo hudby, spevu a tanca. Je to pravda. Ale vďaka týmto „mostíkom“ si deti môžu nenásilnou formou osvojiť pre nich celkom nové formy správania, myslenia vnímania sveta. Za tú krátku dobu existencie súboru došlo priam k neuveriteľnému posunu v správaní sa týchto mladých ľudí. Oni vlastne ani predtým neboli „zlí“, len nemali možnosť uplatniť sa v plnohodnotných, zmysluplných aktivitách. Postupne začali sami o seba viac dbať. Pozitívny obraz seba samého umocnený prvými úspechmi, priniesol zmenu vo všetkých úrovniach. Podstatné zásahy nie sú možné nijakým poučovaní či dohováraním. Jedine dôverný vzťah môže viesť k posunom v myslení. Nechceme z týchto detí robiť nejakých pokusných králikov. Ony samé si utvárajú svoj rebríček hodnôt. A mimochodom, netreba si robiť zbytočné ilúzie. Ich sociálne prostredie je - a zatiaľ zostane - maximálne exponované. Musia byť pripravené brániť sa všetkými spôsobmi. Sme nesmierne radi, že medzi týmito formami „sebaobrany“ si štyria z nich vybrali aj vzdelanie. Po viacerých rokoch prerušeného štúdia sa teraz vracajú do školských lavíc...“
RNĽ: Vystupovali ste v zahraničí, verejnosť vás pozná z televíznej obrazovky...
„Vzhľadom na to, že sa u nás denne uskutočňuje doučovanie školákov a nácvik súboru, na vybavovanie podpôr, fondov a grantov nám neostáva čas. Fungujeme formou samofinancovania. Napriek tomu sme dokázali absolvovať v roku 2003 tri zahraničné zájazdy a veľa domácich podujatí. Máme za sebou aj prvé veľké televízne varietné vystúpenie na národnom kanále po boku našich domácich hviezd. Podarilo sa nám tiež nakrútiť reportáž pre francúzsko - nemecký televízny kanál ARTE. Od apríla roku 2004 sme sa zapojili do národného projektu realizovaného prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu Aktivácia nezamestnaných a uchádzačov o zamestnanie.“
RNĽ: Plány do budúcna?
„Naším najbližším cieľom je môcť pokračovať v našich aktivitách. Uplynulé leto sme opäť účinkovali na Zamagurských folklórnych slávnostiach a znova máme naplánované nakrúcanie veľkej hudobno-zábavnej televíznej relácie. V júli minulého roku sme vycestovali do Francúzka, kde sme boli hosťami 17. medzinárodného festivalu detských folklórnych skupín RIFE. Táto cesta sa uskutočnila aj vďaka mimoriadnej dotácie splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity PhDr. Kláry Orgovánovej. O výnimočnom úspechu svedčia aj pozvánky na leto 2005, ba sú už aj ponuky na rok 2007. V októbri 2004 sme boli opäť vo Francúzsku, tentokrát na Dňoch slovenskej kultúry v Normandii, kde sme boli jedinými reprezentantmi našej vlasti. Zdá sa, že sa ľahšie dostaneme na scénu ďaleko za hranicami ako u nás doma... Je na tom kus pravdy. Veľmi radi by sme sa prezentovali aj u nás doma, radi by sme sa podelili o našu radosť z hudby a tanca s našimi rovesníkmi na Slovensku. Hoci aj tak, že by sme si sami financovali náklady na vystúpenie, ako tomu bolo napríklad na Duchovnom stretnutí rómskej mládeže v Tvarožnej, alebo na kultúrnom podujatí v obci Výborná, kde sa nám podarilo zorganizovať medzinárodné futbalové stretnutie s víťazom Parížskeho pohára - futbalovým klubom z Pavillons sous Bois. Občas sa nám podarí aj získať nejaký grant, napríklad od PDCS. Avšak ešte radšej si zarobíme sami, prípadne podporíme druhých. Veľmi radi by sme rozšírili pole našej pôsobnosti na lokality okresu. Sme si istí, že je ešte mnoho detí, ktoré by si zaslúžili viac pozornosti a podielu na obyčajnom ľudskom šťastí.... Hoci aj prostredníctvom spevu, tanca a hudby, bez ktorých si život nevieme predstaviť.
RNĽ: Chceli by ste na záver ešte niečo dodať?
Predovšetkým by som sa chcel poďakovať splnomocnenkyni vlády SR pre rómske komunity PhDr. Kláre Orgovánovej, ktorá v značnej miere podporila realizáciu nášho zahraničného zájazdu mimoriadnou dotáciou. Bola to cesta do francúzskeho mesta Saint Maixent I Ecole, kde sme zožali obrovský úspech.
Text a foto: Gabriel Hlaváč
Text bol zverejnený v čísle 677-680
