Anna Jurová * Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied * Košice

Vo vzťahu k etnickej skladbe svojich obyvateľov patrí súčasná Slovenská republika patrí  k najviac heterogénnym krajinám v Európe. Multietnický charakter dokumentuje minimálne 20% podiel inoetnického – neslovenského - obyvateľstva. Zároveň sa svojou rómskou minoritou, ktorá je v štáte druhou najväčšou, zaraďuje na prvé miesta v jej absolútnej početnosti (spolu s Rumunskom a Maďarskom) i relatívnym podielom na ostatnom obyvateľstve (spolu s Macedónskom a Rumunskom). Závažnosť a pálčivosť tejto „horúcej témy“ zapríčinili podmienky a faktory determinujúce vývoj a postavenie tohto etnika na periférii majority od stredoveku, spolitizovanie a ideologické dogmy a tabuizovanie pred laickou i vedeckou verejnosťou v totalitnom režime, manipulovanie s touto časťou spoločnosti v dimenziách bývalého spoločného štátu (Čechov a Slovákov), nezáujem štátu o seriózny vedecký výskum aj po páde komunistického systému, ťaživé konzekvencie procesov transformujúcej sa spoločnosti a iné. Problémy Rómov v postkomunistických krajinách sú v mnohom podobné. Na Slovensku sú však znásobené ďalšími okolnosťami vývoja v dlhodobom časovom horizonte. Zmienime sa o nich čo najstručnejšie.